Spolok medikov SZU

Slovenská zdravotnícka univerzita
     
Členovia Projekty Fotografie Akcie Kontakt
 

Vznik Slovenskej zdravotníckej univerzity

Slovenská zdravotnícka univerzita. Jej vznik vyvolával veľa otázok a možno aj pochybností, ale v očiach jej zakladateľov sme mohli vidieť „len“ veľké očakávania postavené na pevných základoch histórie tejto inštitúcie.
Jedným z hlavných zakladateľov bol prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., ktorý navzdory svojej zaneprázdnenosti prijal pozvanie Spolku medikov SZU a navštevníci v Panta Rhei 13.3.2014 si mohli vypočuť o dlhej a produktívnej histórii tejto inštitúcie, aké smerovanie mala na začiatku a prečo študenti môžu byť hrdí na svoju alma mater.

„Veľmi som sa potešil nápadu, keď prišiel Spolok medikov SZU za mnou, aby som predniesol prierez histórie SZU.“ uviedol na úvod prof. Štencl.

Ak nahliadneme do neďalekej histórie, do obdobia pred druhou svetovou vojnou bolo na území Slovenskej republiky približne 2 000 lekárov. Boli to lekári, ktorí skončili medicínu a praxou sa zdokonaľovali, ale neexistovalo tu žiadne ďalšie vzdelávanie. Nebol to len problém nedostatku lekárov, ale krajina bola zamorená chorobami typu tuberkulóza, týfus, záškrt a rôzne iné. Preto sa už v roku 1950 definovalo v zákone, že starostlivosť o výchovu zdravotníckych pracovníkov preberá štát, to znamená, že štát určoval určité regule vzdelávania, ktoré vychádzali najmä z potrieb terénu štátu.

Pracovná skupina Povereníctva zdravotníctva vedená Ing. Štefanom Hrkotáčom sa dohodla s predsedom Slovenskej lekárskej spoločnosti akad. Niederlandom na zabezpečovaní vzdelávania.
Neinštitucionálne vzdelávanie = SLS (každý odbor sa vyvíja veľmi dynamicky, prudko rastie a je potrebné získavať nové poznatky. A tu má hlavnú úlohu tzv. neištitucionálne vzdelávanie, ktoré malo prebiehať pod Slovenskou lekárskou spoločnosťou) a sústavné kvalifikačné vzdelávanie = osobitná inštitúcia (keď si lekár zvolí napr. špecializáciu v odbore gynekológie alebo akýkoľvek iný odbor, musí získať určitú kvalifikáciu - atestáciu).

Už vtedy, niekde v hĺbke histórie, sa vyriešili dva základné a principiálne problémy vzdelávania v zdravotníctve.

Na túto históriu a vývoj slovenského zdravotníckeho vzdelávania sa napája aj história Slovenskej zdravotníckej univerzity a ako povedal prof. Štencl, tu začína aj história, na ktorú môžeme byť hrdí. „Hrdí preto, lebo už v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa zakladali zdravotnícke vzdelávacie ústavy, školenia a systém vzdelávania, ktoré neboli vtedy nikde v Európe. Boli sme veľmi vpredu, naši predkovia videli do diaľky, zakladali a my sme neskôr rozvíjali systém ďalšieho vzdelávania, ktorý v tom čase nebol v štátoch Európy na tak prepracovanej úrovni.“

Stručný prierez históriou postgraduálneho inštitucionálneho vzdelávania na Slovensku a SZU podľa slov prof. Štencla:

V roku 1953 vznik školského strediska pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne. Treba podotknúť, že na Slovesku vznikla takáto inštitúcia skôr ako vo väčšine krajín Európy.

V roku 1957 vznikol Slovenský ústav pre doškolovanie lekárov (ďalej len „SÚDL“), kedy už bola definovaná popromočná výchova pre lekárov, farmaceutov a iných pracovníkov v zdravotníctve.

Ako sa medicína vyvíjala, zistilo sa, že aj sestra je veľmi dôležitá pracovníčka, ktorá tak isto musí vedieť, čo moderná medicína prináša. A preto bolo potrebné doškoľovať aj sestry, čo prinieslo v roku 1960 zriadenie Strediska pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov.

V roku 1964 bol SÚDL premenovaný na Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ďalej len „ILF“).

Keďže v roku 1967 nebolo kde koncentrovane vzdelávať zdravotníckych pracovníkov, vybudovala sa Nemocnica Kramáre. Vybudovaním novej Nemocnice s poliklinikou na Kramároch v Bratislave a výstavbou novej budovy Slovenského ústavu pre doškoľovanie lekárov s ubytovacou časťou pre poslucháčov v bezprostrednej blízkosti Nemocnice, sa vytvorili nadštandardné podmienky pre etablovaný rozvoj ďalšieho vzdelávania lekárov, farmaceutov a ďalších zdravotníckych pracovníkov.

Rok 1991 priniesol zlúčenie ILF s Ústavom pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov do Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve, čím sa vytvoril väčší priestor pre integrované vzdelávacie aktivity všetkých kategórií zdravotníckych pracovníkov.

„V roku 1998 naša inštitúcia bola premenovaná na Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny (ďalej len „SPAM“). Vďaka dosiahnutým výsledkom, či už na poli vzdelávania alebo vedy, bola SPAM v Tokyu prijatá za člena Svetovej asociácie medicínskych akadémií.“ uvádza prof. Štencl.

Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol aj určité množstvo byrokracie do zdravotníctva a veľa vecí v zdravotníckom vzdelávaní urobilo skôr krok dozadu, než dopredu. Napríklad, zubár môže hneď po skončení štúdia, podľa kritérii EÚ robiť určité výkony a zákroky samostatne, čo pred tým nebolo možné, pretože lekár musel najprv získať určitú kvalifikáciu v podobe špecializácie zo stomatológie a až potom mohol vykonávať prax samostatne.

„Ale samozrejme, doba priniesla aj pozitívne zmeny v zdravotníckom školstve po vstupe SR do EÚ, jednou z nich bola platnosť našich kvalifikačných diplomov v krajinách EÚ.“

Vzhľadom na prístupové kritériá k EÚ, ktoré sa SR podujala splniť, bola jedna z požiadaviek - špecializačné štúdium realizované na vysokej škole. Z tohto dôvodu bolo potrebné transformovať SPAM na vysokú školu. Zákonom Národnej rady SR č. 401/2002 Z.z. bola zriadená Slovenská zdravotnícka univerzita s 3 fakultami: Lekárskou fakultou (Fakultou zdravotníckych špecializačných štúdií), Fakultou ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdii a Fakultou verejného zdravotníctva. V roku 2005 bola zriadená štvrtá fakulta: Fakulta zdravotníctva v Banskej Bystrici .

Slovenská zdravotnícka univerzita mala už vtedy viac ako pol storočné skúsenosti so vzdelávaním lekárov a s realizáciou špecializačného štúdia s akreditácou študijných programov. V roku 2003 pre dôslednú stabilizáciu bolo potrebné upevniť aj výskumnú základnú bázu. SZU prijala pod svoje krídla vedecko - výskumnú základňu, ktorá bola a aj je veľmi silným faktorom konkurenčného boja v rámci jednotlivých zdravotníckych vysokých škôl.

V zmysle úradného vestníka EÚ sa v roku 2004 SZU stala inštitúciou oprávnenou vydávať diplomy o špecializácii platné v krajinách EÚ. V tomto roku bolo zriadené neštátne zdravotnícke zariadenie SZU – poliklinika ako aj 16 univerzitných ústavov. Momentálne ešte stále funguje v rámci SZU 12 národných referenčných centier s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku a s napojenosťou na európske siete, charakteristické špecializovanou nadstavbovou a konečnou laboratórnou diagnostikou s výnimočným prístrojovým vybavením. SZU zabezpečovala aj činnosť Slovenského centra orgánových transplantácii, ktoré roky zabezpečovalo svoju činnosť z finančných prostriedkov SZU, a až v poslednom období začalo ministerstvo financovať spomínané centrum.

V roku 2006 došlo k otvoreniu študijného programu všeobecné lekárstvo „MUDr“, čo si vynútila zdravotnícka legislatíva, ktorá podmienila možnosť postgraduálneho vzdelávania lekárov len vzdelávacím inštitúciám, ktoré zabezpečujú aj pregraduálne vzdelávanie.

V roku 2010 bola schválená stratégia rozvoja výskumu na SZU. Neskôr v rámci expanzie SZU získala do správy a užívania rozsiahle nehnuteľnosti bývalých radvanských kasární v Banskej Bystrici ako aj objekt bývalej „kolkárne“. Vzhľadom k tomu, že štrukturálne fondy mohli byť čerpané v rámci SR mimo BA kraja, SZU požiadala o štrukturálne fondy pre svoju fakultu v Banskej Bystrici. Ako uviedol prof. Štencl, SZU získala pre účely rekonštrukcie a dobudovania získaných nehnuteľností (pre vzdelávanie a ubytovanie študentov) štrukturálne fondy vo výške takmer 10 mil. eur. V súčasnosti sú to už zrekonštruované priestory fakulty a slúžia aj pre výchovu záchranárov na európskej úrovni, čo dokazujú naši študenti aj na medzinárodných súťažiach.

SZU získala do správy a užívania aj Univerzitné vedeckovýskumné pracovisko s lineárnym urýchľovačom v Trenčíne. Ďalší veľký úspech, ktorý získal pre SZU hodnotu zhruba za 3,4 mil. eur.

„Z toho, čo sa nám podarilo vybudovať, dovolím si tvrdiť, že fakulta v Banskej Bystrici je najmodernejšie vybavená zdravotnícka fakulta v Slovenskej republike. Sme mimoriadne hrdí na rozmach tejto fakulty a práve vy študenti, budete nasledovníkmi pri ďalšom rozvoji SZU. Verím, že aj tieto informácie a vaše ďalšie skúsenosti umocnia hrdosť v SZU.“

„Čo nás čaká do budúcna?“

Jedno je isté, štát nás podfinancoval. Štát nám dáva nedostatok financií. Slovenská zdravotnícka univerzita je dominantnou inštitúciou vo vzdelávaní lekárov, farmaceutov, sestier ako aj ďalších zdravotníckych pracovníkov s celoslovenskou pôsobnosťou. Veľmi dôležitá je vedecko – výskumná práca. V Európe, aj všade vo svete sa podľa toho hodnotia fakulty a podľa toho sa hodnotia aj kritériá univerzít. Od roku 1957 inštitúcia, resp. zamestnanci SZU napísali 780 monografií, 16 024 odborno-vedeckých článkov v slovenskej literatúre a 2 849 odborno-vedeckých článkov v zahraničnej literatúre, kde boli ochotní prijať a akceptovať ich vedecké skúsenosti a názory.

V čom sme výnimoční? Načo máme byť vlastne všetci hrdí, čo študujú a pracujú na našej univerzite?

Nevyrástli sme na zelenej lúke, tvrdo sme pracovali. Pyramída, ktorú my staviame, má veľmi širokú bázu. Máme už viac ako 60 rokov, organizujeme vzdelávanie vo všetkých odboroch, pre všetky kategórie pracovníkov zdravotníctva. Garantujeme a zabezpečujeme štúdium od získavania základných poznatkov a zručností v rámci vysokoškolského štúdia až po prípravu špecialistov.

„Jedno číslo, ktoré Vám chcem povedať, že od roku 1952 do 2013 naša inštitúcia preškolila viac ako 400000 zdravotníckych pracovníkov. Veď si to predstavte na malé Slovensko, čo to bolo roboty odrobenej našou inštitúciou.“ pripomína prof. Štencl.

Kvalifikačné doklady získalo viac ako 120 000 zdravotníckych pracovníkov, z toho viac ako 57 000 lekárov.
Počty študentov sa každoročne pohybujú okolo 15 000. Týka sa to všetkých odborov, pregraduálneho aj postgraduálneho štúdia. V zmysle legislatívy naša inštitúcia zaradila do špecializačného štúdia od roku 2008 až 2012 celkom 6 507 zdravotníckych pracovníkov. Pre porovnanie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského zaradila 600 absolventov, Jesseniova Lekárska fakulta v Martine cez 400 a Lekárska fakulta v Košiciach cez 500 absolventov.

„To sú všetko enormné čísla, ktoré v nás všetkých musia vzbudzovať určité uspokojenie, ale súčasne nás musia povzbudzovať k tomu, aby sa rozvoj nezastavil. To, čo máte, čo ste zdedili, tú veľkú tradíciu, tie veľké skúsenosti, podklady - teraz ste tu vy, aby ste pokračovali, vylepšovali a zdokonaľovali. Prajem si, aby sa zastavil ten stav, že čo je šikovné uteká von a Slovensko postupne ostáva bez najkvalitnejších ľudí. Všetko je to aj vo vašich rukách.“

Týmito slovami a s poďakovaním za pozornosť, ukončil prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., čestný rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity, svoju prednášku.


Text: Lucia Szpeváková, Martin Sirotňák
Foto: Pavol Irecký

Domov Foto